2017 ICF Canoe Slalom World Championships Junior & U23

The road to Tokio starts in Cunovo

Každý jeden z nás má nejaký sny. Bez snov by sme sa pravdepodobne nikam neposunuli, nemali by sme vízie a vzdialené ciele. A pre každého z nás je veľmi príjemné, keď sa takýto sen niekedy aj splní. Mne sa takýto sen splnil – fotografovať podujatie svetového významu – slalom na divokej vode. Poďme ale pekne poporiadku.
 
Tí, čo ma poznáte, asi rýchlo uznáte, že nepatrím k športovým typom. Napriek tomu, šport je pre mňa veľmi dôležitý, a to nie len ako spestrenie pri trávení voľného času, ale najmä vo fotografii. Dostal som sa k tomu ako slepé kurča k zrnu – skrz prekážkový beh Tvrďák. A vtedy sa to celé začalo. Fotografovanie športu mi veľmi učarovalo. Dáva mi voľnosť a jedinečnosť – každé podujatie je niečím charakteristické, unikátne a neopakovateľné.
 
Divoká voda, teraz mám na mysli areál neďaleko Bratislavy v Čunove, je naozaj unikátny a už dlhé roky som sledoval tvorbu iných fotografov z týchto podujatí. Neskutočná inšpirácia, energia a emócie z každého jedného podujatia. Mne sa podarilo sa na takéto podujatie tento rok dostať a fotografovať podujatie svetového významu – 2017 ICF Canoe Slalom World Championships Junior & U23.
 

Príprava na podujatie

Úprimne – toto je asi najdôležitejšia časť celej produkcie. Na každý jeden event je potrebné sa starostlivo pripraviť. Príprava však nespočíva len v samotnej fotografickej technike. Je veľa iných aspektov, ktoré musím ako fotograf zvažovať:
  • Kde sa bude konať?
  • Kedy musím byť na mieste?
  • Aký je timeplan?
  • Fotím exteriér, interiér alebo mix?
  • Kde budem fotiť?
  • Aké bude počasie?
  • Bude priestor na občerstvenie?
  • Kedy sa fotí?
  • Kde budem fotiť?
  • Kedy budem editovať fotografie?
Vidíte? Je toho veľmi veľa. Ja som nechcel nič podceniť a preto som tieto menované, ale aj iné aspekty tohto podujatia musel analyzovať a pripraviť sa. Fotografovanie v blízkosti vody a navyše v letných mesiacoch má viacero nevýhod (výhody si asi každý odkáže predstaviť) – teplo, slnko, ostré svetlo. Ako jediný zo skupiny fotografov som bol vybavený krémom na opalovanie. Drobnosť? Nikdy!!! By ste neverili, ako mi táto pomôcka pomohla a ochránila ma tak pred poriadnymi spáleninami. Treba si uvedomiť, že na miesto sme došli ráno oo 09:00 a na tom istom mieste sme končili každý jeden deň až okolo 17:00!!! V areáli veľmi ťažko nájdete miesto, kde by ste sa vedeli schovať pred prudkým slnkom. Leto však nie je len o slnku – pripravený musíte byť aj na rýchlu zmenu počasia – krátke a intenzívne letné búrky. Nie že by ste si mali so sebou vziať meteorologický radar, aby ste mali najpresnejšie informácie, avšak mobilná appka s radarovými informáciami dokáže intenzívne pomôcť. Samozrejme, so sebou som mal pláštenku, ochranné obaly na fototechniku a ostatné vybavenie. Tu platí pravidlo – raz si ju nevezmete a budete ľutovať (btw – moja osobná skúsenosť, dosť trpká).
 

Použitá technika

Vďaka spolupráci so spoločnosťou AQT a Nikon, som dostal príležitosť si zapožičať na fotografovanie niečo viac, ako ja sám vlastním. A boli to sammé chuťovky – telá Nikon D5 a D500, objektívy Nikkor AF-S 200mm f/2.8 IF ED VRII a Nikkor AF-S 200-500mm f/5.6E VR. Okrem dhších ohnísk som nemohol očakávať lepšiu kombináciu. Považujte za samozrejmé, že som na podujatie vzal aj svoju techniku – Nikon D7200 a klasické kombo 24-70 a 70-200. Nezabudol som ani na doplnkové vybavenie – kvalitné popruhy (ja používam a dôverujem len BlackRapid-om), brašny, batohy, batérie, nabíjačky, handričky, balóniky, filtre… (a ešte mnoho viac). Musím povedať, že s týmto vybavením som každé ráno prešlapal celý areál, kým som sa dostal do press centra. Tam som mal nepoužité vybavenie počas každého dňa odložené. Tu pozor – nie na každom evente sa takéto press centrum, navyše s SBS-kou nachádza. Preto je potrebné počítať, že túto techniku budete mať stále se sebou.
 

Fotografovanie

Deň “D” – príchod na miesto. Nervozita atakuje historické maximá, vonkajšia teplota tiež. Fasa – som prepotený, klepem sa a mám fotiť. Balím veci a idem na miesto. Vzniká otázka – a kde fotiť? Kde urobím najlepšie zábery? V televízore vyzerá tento šport veľmi pútavo – že každé jedno miesto na trati je zaujímavé. Omyl!!! Investujte nejaký ten čas, prejdite si celú trať a pozorujte ako športovci zdolávajú jednotlivé prekážky (bránky). Teraz trošku cheatovania – mal som v blízkosti kolegu (fotografa), ktorý mi poradil. Pochopiteľne – do reportáže musíte dávať fotografie z celého podujatia. Výborne – takže, mám štart, cieľ, miesto na trati, viem kde bude odovzdávanie cien. Ideme fotiť.
 
Keďže som mal zapožičanú techniku, ihneď som začal s tým najlepším – D5 a dvojkilom. A veľké sklamanie. Fotografia podexponovaná, rozmazaná, neostrá. Ako je to možné? Voda, voda, voda a ešte raz špliechajúca voda. Volím iné nastavenia, skúšam viacráz – exceletné!!! Mám to! Samozrejme, musíte fotiť v manuálnom režime. Automatika a ani poloautomatické režimy sa nevysporiadajú s dynamickým rozsahom scény – brutálne pre-exponovaná šliechajúca voda, spravidla tamé oblečenie pretekárov,… Musíte si to nastaviť manuálne a vyhotoviť zopár testovacích záberov. Nič iné Vám nezostáva.
 
Čo sa týka ostrenia – to je úplná iná kapitola. Systém ostrenia na D5 a D500 je brutálny. Presný, rýchly a spoľahlivý. Pri D7200 som pociťoval, že sa jedná o kategóriu nižší fotoaparát. Avšak, ak s tým viete pracovať, ani toto Vám nebude prekážať fotografovať. Ja som vyskúšal s D7200 oba zapožičané objektívy a ani v jednom prípade nemôžem povedať, že sa s tým nedalo fotiť. Podmienkou však bolo použiť AF-C, single ostriaci bod a samozrejmosťou je používať funkciu AF-ON. D5 a D500 majú samostatné AF-ON tlačidlo na tele a preto som si u D7200 zmenil nastavenie a namapoval túto funkciu na tlačidlo AE/EF-L.
 
Po prekonaní prvotnej nervozity, správnom nastavení techniky sa z fotografovania stala rutina a neskutočná zábava. Napísal som rutina? Ani náhodou – každý jeden pretekár prešiel prekážku iným spôsobom, iné načasovanie, iná vlna – famózne!!! Jeden tip – ak je Vám teplo, zmeňte miesto, choďte bližšie k vode a namočte si nohy do vody. Pochopiteľne, buďte opatrní, aby ste si nenamočili aj techniku. Neznesiteľné horúčavy sa tak stanú celkom znesiteľné a fotografovanie bude oveľa príjemnejšie.
 

Spracovanie fotografií

Ako som písal vyššie – mal som k dispozícii prístup do press centra. Tam som mal celý deň pripravený notebook, kde som počas krátkych prestávok zašiel a stiahol zábery. Následne rýchly import, tagovanie a selekcia použiteľných záberov. Takto som si to predstavoval. Press centrum bolo, notebook tiež – avšak v press centre, v celtovom stane, teplota 50 °C a úplne zlé svetlo (difúzne svetlo prenikajúce zhora do stanu) mi zhatili plány editovať fotografie. Toto bola asi jediná vec, ktorú som v príprave nezvážil a nepripravil sa. Tienidlá na displeje stoja pár drobných EUR a dajú sa zohnať snáď na každý rozmer notebooku. Nevadí, fotografie som editoval po večeroch, resp. po skončení celého podujatia
 
K samotnému post-procesu – tu sa medze nekladú, no bol by som veľmi opatrný pri používaní prehnaných editov (HDR, brutálna vinetácia, a pod.). Na tento typ športu mi to veľmi nesedí a radšej si dám pozor na vhodne zvolenú expozíciu, po ktorej mi stačí zľahka upravovať prepaly resp. tiene a doladiť farebnosť fotografie. Určite tomu napomôže aj použitá technika. Avšak, aj s bežnou lacnejšou zrkadlovkou nafotíte krásne zábery. V jednoduchosti je krása – hľadajte emócie, komponujte kreatívne, netradične, hľadajte prvý-druhý plán,… hrajte sa. Bude to omnoho väčšia zábava na mieste, ak sa budete hrajkať a nebudete premýšľať nad post procesom a korekciami.
 

A ako to celé dopadlo?

Neskutočný zážitok a skúsenosť. Slová sú v tomto prípade zbytočné. Pozrite si zopár záberov z podujatia. Celkovo som vyhotovil niečo viac ako 15000 záberov. Veľa? Určite áno. Preto som urobil finálnu selekciu, ktorú som odovzdal klientovi a tá obsahovala “len” zhruba 1300 záberov. Krátky výber z galérie nájdete nižšie.
 
Na záver si dovolím poďakovať všetkým, ktorí mi toto celé umožnili – a viete čo? Toto nechám na osobné stretnutie.

Tak plynie čas

Kde bolo, tam bolo…

Horúce júlové poobedie. Posedenie pri káve s kamarátmi, kolegami fotografmi. Jedno z tých nespočetných priateľských stretnutí, na ktorom sa preberá všetko – ženy, autá, svetová politika, technika, fotografia, biznis… A zrazu padne otázka – a čo takto prísť na skúšku a nakrútiť recenziu Nikon fotoaparátu? Očakávali by ste, že som zostal zaskočený. Nebolo tomu tak. Okamžite som ponuku prijal a dostavil som sa na nakrúcanie.
 

Prvá klapka

Takto sa začal môj príbeh a spolupráca pre AQT na tvorbe obsahu na stránke magazin.aqt.sk. Úprimne – nemal som poňatia, čo obnáša produkovať a hlavne vyprodukovať krátku recenziu. Na výsledku mi veľmi záležalo, tak som toto bral úplne vážne. Naplánoval som si pozrieť pár videí, ktoré už boli vypublikované. Chcel som sa minimálne scenárom priblížiť k ostatnému obsahu. A zrazu mi zazvonil telefón a dostal som príkaz okamžite prísť na nakrúcanie. Šialené? Určite áno – ale freestyle je veľká zábava. Zbalil som techniku, dopravil sa do štúdia a padla prvá klapka.
 
 

Kde sme

Rok uplynul a ja stále spolupracujem, testujem a mudrujem. Neuveriteľná, hodnotná a zábavná spolupráca s tímom okolo stránky magazin.aqt.sk. Stovky hodín strávených v štúdiu, stovky hodín testovania techniky, bezsenné noci pri písaní článkov a editácii fotografií. Ale stojí to za to!!!
 
Dovolím si touto, digitálnou cestou, poďakovať najskôr jednému iniciatívnemu kolegovi – Peťo Brichta – ktorý ma oslovil a sprostredkoval kontakt so vznikajúcim tímom okolo stránky magazin.aqt.sk. Ak sa Vám niekedy naskytne takáto príležitosť – neváhajte a vyskúšajte. Kto nevyskúša, nevie vyhodnotiť a môže tak prísť o skvelú šancu sa naučiť nové veci, zúžitkovať skúsenosti z fotografovania a napomôcť ostatným sa zorientovať v oblasti fotografickej techniky.
 

Budúcnosť

Karavána ide ďalej – a ja s ňou. Nesmierne ma táto spolupráca posunula ďalej, dopredu. Zborila vo mne mnoho predsudkov, ktoré som v minulosti mal, najmä pri pohľade na prvoplánové recenzie ktorých je plný youtube. Za sebou mám pár desiatok článkov a videí, ktoré, pevne verím, priniesli hodnotný obsah nie len pre začiatočníkov, ale miesto si našli aj u pokročilých fotografov. V zásobe mám množstvo recenzií, dobrých rád a nápadov, ktoré by som rád zhmotnil…

“Rozdeľuj a pannuj…”, alebo mazanice naše každodenné

Sobota ráno, slnko, horúčava. Nie je lepšieho nápadu, ako sa vybrať v horúčave fotiť motoristické preteky. Oplatí sa, a to najmä ak idete fotiť s kolegom, ktorý má už niečo za sebou. Neváhal som, zbalil čo sa dalo a vyrazili sme. Preteky sa konali na Pezinskej babe pri Bratislave. Bol to môj prvý motoristický šport, ktorý som fotil. Zaujímavá skúsenosť. Ale pekne po poriadku.

Veľkou inšpiráciou, nie len pre mňa, ale aj pre kolegu, sú fotografie známeho slovenského fotografa F1 – Martina Trenklera. Popri hľadaní inšpirácií som narazil aj na českého fotografa Vladimíra Rysa, ktorého “mazanice” siahajú ďaleko za hranicu bežného ľudského vnímania (hmm, kto túto vetu vymyslel (smiech)). Uznávam, nie každý je schopný takúto fotografiu prijať a vyhodnotiť, avšak mne je tento štýl viac než blízky.

Technika a vybavenie

Pri motošporte nikdy neviete, kde sa ocitnete a preto je potrebné si so sebou vziať snáď všetky ohniskové rozsahy. Ja som vzal od najširšieho (10mm) až po moje najdlhšie, 200mm sklo. Spravidla však na motošport, a to najmä pri okruhových závodoch, kraľujú ohniská 200, 400, 600 a 800mm. Ale tie si nemôžem zatiaľ dovoliť (raz sa to podarí (smiech)). Nezabudnite si vziať aj monopod, lebo celý deň striehnuť s tažkým telom a svetelným teleobjektívom veľmi rýchlo pocítite. Podobne ako pri iných eventoch, nepodceňujte počasie. Do dažďa si nezabudnie vziať náhradné oblečenie a pršiplášte na fotoaparáty a objektívy. Do slnečného počasia si nezabúdajte vziať dostatok tekutín.

Panning a jeho psychadelické účiinky

Panning je technika, keď pri dlhších časoch závierky sledujete (pannujete) objekt a vďaka pohybu vytvárate rozmazané pozadie. Úroveň “rozmazania” je práve závislá na zvolenom čase uzávierky. Ak použijete čas 1/60s (ISO 100, resp. 200 a clonou si vykompenzujete správnu expozíciu), tak úroveň rozmazania je tak akurát a je pre väčšinu divákov znesiteľná. Ak ale ešte pridáte a skúsite čas 1/20s, tak len vtedy začína zábava. Moja šikovnosť na prvej lekcii skončila na 1/25s.

rozdiel medzi mrazenim a mazanim :)

Viditeľný rozdiel pri použití krátkeho času závierky (záber vľavo) a dlhým časom, kompenzovaným priclonením (záber vpravo).

Post process

Toto je veľmi subjektívne vnímanie a nie každý môže so mnou súhlasiť. Mne osobne sa veľmi páčia čiernobiele fotografie. Napriek častej farebnosti objektov, volím pri post procese prevod do čiernobielej. Nechávam tak vyniknúť atmosfére podujatia, kde farby, podľa môjho názoru, pôsobie zbytočne. Pri motošporte je potrebné citlivo vnímať charakter preteku.

Vyššie spomenutá F1 je často až moc farebná. Pretek na Pezinskej babe nebol až tak farebný a vzhľadom na použitý panning, som volil tento post process. Nestretnete sa veľmi často, no na včerajšie preteky mi to sadlo asi najviac.

Čo ďalej?

Určite je čo ešte zlepšovať. Panning je zložitejšia technika, kde je naozaj veľmi dôležité aby ste pri pannovaní trafili smer, ktorým sa bude objekt pohybovať a docielili tak stredovú ostrosť a rozmazali, cielene, len pozadie. Mne sa toto viackrát nepodarilo a zábery smerovali do koša (Shift-Delete). Toto najčastejšie spozorujete pri použití širokého ohniska (10-35mm). Ďalším priestorom pre zdokonalenie bude hra s expozíciou. Tu však bude potrebné použiť aj nejaké to doplnkové vybavenie – polarizačný alebo aj ND (neutral density) filter. Každý objektív ma nejaké to obmedzenie a môj konkrétny nedá viac ako f/22, čo pri slnečnom počasí a ISO100 ma nepustí na dlhší čas ako 1/25s.


Galéria fotografií

Farbám neujdeš – neušiel som :))

Pred pár dňami som dostal príležitosť fotiť podujatie Farbám neujdeš (www.farbamneujdes.sk). Bola to tá najzábavnejšia a najfarebnejšia akcia, akú som kedy videl a fotil.

 

Ako na to?

Treba si pri takýchto podujatiach dávať veľký pozor na techniku. Ja som zvolil klasické pršiplášte na fotoaparáty (cena cca. 8 EUR za 2 ks). Každý otvor fotoaparátu, včítane mikrofónov a sánok pre externý blesk, som poriadne prelepil lepiacou páskou. Následne som fotoaparát vložil do pršiplášťa, riadne pri bajonete slnečnej clony utiahol a nasledne poriadne utesnil. Dôležité je dávať pozor, aby nedošlo k náhodnému pretrhnutiu, najmä v okolí popruhov. Netreba zabudnúť na UV, resp. ochranné filtre a balóniky na ofukovanie usadeného prášku z UV filtra. Celá príprava trvala cca. 3 hodiny.

Ako som uviedol na začiatku, riadne som sa pobavil. Z rána nám pekne popršalo, takže sme s kolegom hneď z rána otestovali pršiplášte. Neskôr vyšlo slnko a to pridalo na dobrej nálade pretekárov. Pri fotografovaní som použil dve telá, na jednom som mal nasadený svetelný teleobjektív a na druhom som mal ultraširokáč. Chvíľu som zvažoval použitie rybieho oka, no vzhľadom na obmedzené možnosti ochrany prednej šošovky som nechcel riskovať prípadné poškodenie objektívu. Celú akciu som si poriadne užil a už sa teším na ďalší ročník.


Galéria fotografií

 

Wings for Life World Run 2016

Bratislava, 8. máj 2016. Už tretí krát v Bratislave a po celom svete charitatívny beh pre tých, ktorí bežať nemôžu. Viac ako 2300 bežcov. A ja s fotoaparátom na motorke. Masaker. Sedieť prvý krát na motorke, ovešaný fotoaparátmi a navyše otočený dozadu. Zážitok ako sa patrí. Chcem sa zúčastniť aj budúci rok. Ďakujem všetkým tým, ktorí mi umožnili sa zúčastniť. Btw – fotiť v tíme s fotografmi ako Peter Brichta, Dan Vojtěch alebo Honza Kasl – čo Vám poviem. Bol to zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Už sa neviem dočkať nového ročníka 2017, ktorý bude ešte lepší a väčší.


Thajský box alebo ináč aj Muay thai očami fotografa

Pred pár dňami som ma možnosť navštíviť tréning skupiny hobby thajských boxerov. Bol to môj prvý blízky kontakt s týmto športom a preto som sa o to viac tešil na fotenie. Na druhej strane, mal som trochu obavy, ako obyčajne keď fotím niečo po prvý krát. Tím bol super, tréner bol skvelý, vôbec si ma nevšímal a bol úplne prirodzený.

 

K samotnému foteniu. Vždy pred fotením je vhodné pochopiť o čom je daný druh športu, čím sa vyznačuje a čím je charakteristický. U muay thai sú to pochopiteľne tvrdé údery, kopance, pot a veľké fyzické zaťaženie. Pred fotením som sa inšpiroval fotografiami (no jo, Google vie všetko) z viacerých portálov. Na tento účel skvele poslúži spomínaný vyhľadávač Google, avšak odporúčam si na Instagrame alebo Tumblr pozrieť fotografie asi najznámejšej agentúry Gettyimages (resp. Gettysport). Palec nahor, chlapci robia fakt skvelé zábery.

 

_DSC9726

Malá rozcvička na začiatok (1/200s, f/4, ISO3200)

 

Poďme k samotnému foteniu, resp. použitej výbave. Najlepšie sa hodia veľké protiklady – ultraširokáč alebo potom nejaké tele-zoom. Ja som vyskúšal v podstate všetky rozsahy od 10mm až do 200mm. A nezabudol som ani na rybie oko (fisheye). Čo sa týka nastavení – toto bola najväčšia výzva. V relatívne malej telocvični boli viac ako otrasné svetelné podmienky. A musel som sa s tým vysporiadať. ISO čo najvyššie (tuším v niektorých záberoch až na 6400), čas od 1/60s pri “mazaniciach” (zámerne pohybovo rozostrené zábery) až po 1/1000s.

 

_DSC0045

Mazanica, zámerne rozmazaný záber pooužitím dlhšieho času (1/60s, f/2.8, ISO3200)

 

Tréning trval 90 minút. A celkom sa divím, že sa nechajú takto otĺkať 🙂 🙂 🙂 Ale vraj je to skvelé odreagovanie a výborný spôsob psychohygieny. No pre mňa je to fotografia. Asi, teda aspoň nateraz, zostanem len pri nej.

 


Celá fotogaléria:

Volkswagen Hokejová liga

Volkswagen Hokejová liga: Facebook page