2017 ICF Canoe Slalom World Championships Junior & U23

The road to Tokio starts in Cunovo

Každý jeden z nás má nejaký sny. Bez snov by sme sa pravdepodobne nikam neposunuli, nemali by sme vízie a vzdialené ciele. A pre každého z nás je veľmi príjemné, keď sa takýto sen niekedy aj splní. Mne sa takýto sen splnil – fotografovať podujatie svetového významu – slalom na divokej vode. Poďme ale pekne poporiadku.
 
Tí, čo ma poznáte, asi rýchlo uznáte, že nepatrím k športovým typom. Napriek tomu, šport je pre mňa veľmi dôležitý, a to nie len ako spestrenie pri trávení voľného času, ale najmä vo fotografii. Dostal som sa k tomu ako slepé kurča k zrnu – skrz prekážkový beh Tvrďák. A vtedy sa to celé začalo. Fotografovanie športu mi veľmi učarovalo. Dáva mi voľnosť a jedinečnosť – každé podujatie je niečím charakteristické, unikátne a neopakovateľné.
 
Divoká voda, teraz mám na mysli areál neďaleko Bratislavy v Čunove, je naozaj unikátny a už dlhé roky som sledoval tvorbu iných fotografov z týchto podujatí. Neskutočná inšpirácia, energia a emócie z každého jedného podujatia. Mne sa podarilo sa na takéto podujatie tento rok dostať a fotografovať podujatie svetového významu – 2017 ICF Canoe Slalom World Championships Junior & U23.
 

Príprava na podujatie

Úprimne – toto je asi najdôležitejšia časť celej produkcie. Na každý jeden event je potrebné sa starostlivo pripraviť. Príprava však nespočíva len v samotnej fotografickej technike. Je veľa iných aspektov, ktoré musím ako fotograf zvažovať:
  • Kde sa bude konať?
  • Kedy musím byť na mieste?
  • Aký je timeplan?
  • Fotím exteriér, interiér alebo mix?
  • Kde budem fotiť?
  • Aké bude počasie?
  • Bude priestor na občerstvenie?
  • Kedy sa fotí?
  • Kde budem fotiť?
  • Kedy budem editovať fotografie?
Vidíte? Je toho veľmi veľa. Ja som nechcel nič podceniť a preto som tieto menované, ale aj iné aspekty tohto podujatia musel analyzovať a pripraviť sa. Fotografovanie v blízkosti vody a navyše v letných mesiacoch má viacero nevýhod (výhody si asi každý odkáže predstaviť) – teplo, slnko, ostré svetlo. Ako jediný zo skupiny fotografov som bol vybavený krémom na opalovanie. Drobnosť? Nikdy!!! By ste neverili, ako mi táto pomôcka pomohla a ochránila ma tak pred poriadnymi spáleninami. Treba si uvedomiť, že na miesto sme došli ráno oo 09:00 a na tom istom mieste sme končili každý jeden deň až okolo 17:00!!! V areáli veľmi ťažko nájdete miesto, kde by ste sa vedeli schovať pred prudkým slnkom. Leto však nie je len o slnku – pripravený musíte byť aj na rýchlu zmenu počasia – krátke a intenzívne letné búrky. Nie že by ste si mali so sebou vziať meteorologický radar, aby ste mali najpresnejšie informácie, avšak mobilná appka s radarovými informáciami dokáže intenzívne pomôcť. Samozrejme, so sebou som mal pláštenku, ochranné obaly na fototechniku a ostatné vybavenie. Tu platí pravidlo – raz si ju nevezmete a budete ľutovať (btw – moja osobná skúsenosť, dosť trpká).
 

Použitá technika

Vďaka spolupráci so spoločnosťou AQT a Nikon, som dostal príležitosť si zapožičať na fotografovanie niečo viac, ako ja sám vlastním. A boli to sammé chuťovky – telá Nikon D5 a D500, objektívy Nikkor AF-S 200mm f/2.8 IF ED VRII a Nikkor AF-S 200-500mm f/5.6E VR. Okrem dhších ohnísk som nemohol očakávať lepšiu kombináciu. Považujte za samozrejmé, že som na podujatie vzal aj svoju techniku – Nikon D7200 a klasické kombo 24-70 a 70-200. Nezabudol som ani na doplnkové vybavenie – kvalitné popruhy (ja používam a dôverujem len BlackRapid-om), brašny, batohy, batérie, nabíjačky, handričky, balóniky, filtre… (a ešte mnoho viac). Musím povedať, že s týmto vybavením som každé ráno prešlapal celý areál, kým som sa dostal do press centra. Tam som mal nepoužité vybavenie počas každého dňa odložené. Tu pozor – nie na každom evente sa takéto press centrum, navyše s SBS-kou nachádza. Preto je potrebné počítať, že túto techniku budete mať stále se sebou.
 

Fotografovanie

Deň “D” – príchod na miesto. Nervozita atakuje historické maximá, vonkajšia teplota tiež. Fasa – som prepotený, klepem sa a mám fotiť. Balím veci a idem na miesto. Vzniká otázka – a kde fotiť? Kde urobím najlepšie zábery? V televízore vyzerá tento šport veľmi pútavo – že každé jedno miesto na trati je zaujímavé. Omyl!!! Investujte nejaký ten čas, prejdite si celú trať a pozorujte ako športovci zdolávajú jednotlivé prekážky (bránky). Teraz trošku cheatovania – mal som v blízkosti kolegu (fotografa), ktorý mi poradil. Pochopiteľne – do reportáže musíte dávať fotografie z celého podujatia. Výborne – takže, mám štart, cieľ, miesto na trati, viem kde bude odovzdávanie cien. Ideme fotiť.
 
Keďže som mal zapožičanú techniku, ihneď som začal s tým najlepším – D5 a dvojkilom. A veľké sklamanie. Fotografia podexponovaná, rozmazaná, neostrá. Ako je to možné? Voda, voda, voda a ešte raz špliechajúca voda. Volím iné nastavenia, skúšam viacráz – exceletné!!! Mám to! Samozrejme, musíte fotiť v manuálnom režime. Automatika a ani poloautomatické režimy sa nevysporiadajú s dynamickým rozsahom scény – brutálne pre-exponovaná šliechajúca voda, spravidla tamé oblečenie pretekárov,… Musíte si to nastaviť manuálne a vyhotoviť zopár testovacích záberov. Nič iné Vám nezostáva.
 
Čo sa týka ostrenia – to je úplná iná kapitola. Systém ostrenia na D5 a D500 je brutálny. Presný, rýchly a spoľahlivý. Pri D7200 som pociťoval, že sa jedná o kategóriu nižší fotoaparát. Avšak, ak s tým viete pracovať, ani toto Vám nebude prekážať fotografovať. Ja som vyskúšal s D7200 oba zapožičané objektívy a ani v jednom prípade nemôžem povedať, že sa s tým nedalo fotiť. Podmienkou však bolo použiť AF-C, single ostriaci bod a samozrejmosťou je používať funkciu AF-ON. D5 a D500 majú samostatné AF-ON tlačidlo na tele a preto som si u D7200 zmenil nastavenie a namapoval túto funkciu na tlačidlo AE/EF-L.
 
Po prekonaní prvotnej nervozity, správnom nastavení techniky sa z fotografovania stala rutina a neskutočná zábava. Napísal som rutina? Ani náhodou – každý jeden pretekár prešiel prekážku iným spôsobom, iné načasovanie, iná vlna – famózne!!! Jeden tip – ak je Vám teplo, zmeňte miesto, choďte bližšie k vode a namočte si nohy do vody. Pochopiteľne, buďte opatrní, aby ste si nenamočili aj techniku. Neznesiteľné horúčavy sa tak stanú celkom znesiteľné a fotografovanie bude oveľa príjemnejšie.
 

Spracovanie fotografií

Ako som písal vyššie – mal som k dispozícii prístup do press centra. Tam som mal celý deň pripravený notebook, kde som počas krátkych prestávok zašiel a stiahol zábery. Následne rýchly import, tagovanie a selekcia použiteľných záberov. Takto som si to predstavoval. Press centrum bolo, notebook tiež – avšak v press centre, v celtovom stane, teplota 50 °C a úplne zlé svetlo (difúzne svetlo prenikajúce zhora do stanu) mi zhatili plány editovať fotografie. Toto bola asi jediná vec, ktorú som v príprave nezvážil a nepripravil sa. Tienidlá na displeje stoja pár drobných EUR a dajú sa zohnať snáď na každý rozmer notebooku. Nevadí, fotografie som editoval po večeroch, resp. po skončení celého podujatia
 
K samotnému post-procesu – tu sa medze nekladú, no bol by som veľmi opatrný pri používaní prehnaných editov (HDR, brutálna vinetácia, a pod.). Na tento typ športu mi to veľmi nesedí a radšej si dám pozor na vhodne zvolenú expozíciu, po ktorej mi stačí zľahka upravovať prepaly resp. tiene a doladiť farebnosť fotografie. Určite tomu napomôže aj použitá technika. Avšak, aj s bežnou lacnejšou zrkadlovkou nafotíte krásne zábery. V jednoduchosti je krása – hľadajte emócie, komponujte kreatívne, netradične, hľadajte prvý-druhý plán,… hrajte sa. Bude to omnoho väčšia zábava na mieste, ak sa budete hrajkať a nebudete premýšľať nad post procesom a korekciami.
 

A ako to celé dopadlo?

Neskutočný zážitok a skúsenosť. Slová sú v tomto prípade zbytočné. Pozrite si zopár záberov z podujatia. Celkovo som vyhotovil niečo viac ako 15000 záberov. Veľa? Určite áno. Preto som urobil finálnu selekciu, ktorú som odovzdal klientovi a tá obsahovala “len” zhruba 1300 záberov. Krátky výber z galérie nájdete nižšie.
 
Na záver si dovolím poďakovať všetkým, ktorí mi toto celé umožnili – a viete čo? Toto nechám na osobné stretnutie.